Prejsť na obsah
+421 2 6436 8938

Čo spôsobuje navĺhanie bytu po zateplení ?

Veľmi často sa stretávame s názorom, že zateplenie domu je nanič. Iba lobistické skupiny presadzujú nezmyselné požiadavky a nikto z užívateľov domu nič nezíska. Práve naopak! Všetci sa dostanú do situácie, kedy budú mať v byte vlhko, plesne proste hrôza. Tento názor patrí medzi jednu z najväčších fabulácií v rámci obnovy a rekonštrukcie bytových domov. Poďme sa na problém vlhkosti v dome či byte pozrieť z blízka a skúsme nájsť hlavné dôvody a príčiny, prečo sa v niektorých domoch po ich rekonštrukcií objavili vyššie uvedené problémy.


Vzduch obsahuje vodné pary. Ich množstvo je vyjadrené ako relatívna vlhkosť vzduchu a meria sa vlhkomerom. Vodné pary kondenzujú (zrážajú sa do kvapalnej podoby) ak dosiahnu rosný (kondenzačný) bod, resp. teplotu. Vo voľnej prírode sa tento jav prejaví ako dážď, hmla či rosa. V tomto momente ste sa začali usmievať a hovoríte si: „Veď nám v byte predsa neprší“. Máte pravdu, ale dochádza k inému veľmi závažnému javu. Vodná para kondenzuje na predmetoch, ktoré majú povrchovú teplotu nižšiu než je tá kondenzačná.

Tento jav všetci dobre poznáme, orosené okuliare pri vstupovaní do teplej miestnosti v zimnom období. A tu sa dostávame k jadru problému. Pokiaľ sa nám v byte nachádzajú takéto studené body (miesta), dochádza k prirodzenej kondenzácií a vlhko je tu.

Stále som však nevysvetlil, prečo dochádza v niektorých prípadoch k tomuto javu až po „zateplení polystyrénom“.

Pozrime sa najprv na dom, ktorý neprešiel žiadnou stavebnou úpravou, je panelovej konštrukcie a bol postavený pred tridsiatimi až päťdesiatimi rokmi. Tento dom má pôvodné okná, ktoré svojou konštrukciou prirodzene umožňujú priechod vo vnútri konštrukcie do vonkajšieho priestoru. Môžeme povedať, že tento jav je vlastne prirodzené vetranie. Jeho najväčším problémom sú však obrovské energetické straty v priebehu vykurovacej sezóny. Nie inak je to so špárami medzi panelmi, ktoré vďaka používaným technológiám počas výstavby, taktiež predstavujú priestor pre prirodzené vetranie, ale aj významné energetické straty. Energetické straty nájdeme aj na ploche samotného panelu, ale tu vlhko takmer neprestupuje. Jeho vlastnosti z pohľadu prestupu vlhkosti sú malé, dovolím si povedať, že porovnateľné s „polystyrénom“, a to za predpokladu, že panel obsahuje netesnosti v podobe špár. Inak môžeme povedať, že železobetónový panel je o radu menej paropriepustný oproti EPS.

Čo sa stalo pri výmene okien, zateplení? Utesnili sme špáry! Zamedzili sme prirodzenému vetraniu. Znížili sme energetickú náročnosť, ale tiež sme zamedzili vodným parám, aby prirodzene odchádzali do voľného priestoru.

Tento stav sme ešte vo veľa prípadoch umocnili výmenou starých nefunkčných ventilov na radiátoroch za moderné termo-hlavice, ktoré sú plne funkčné (nezhrdzavejú v priebehu roka) a z dôvodu šetrenia sme znížili teplotu v byte niekde na hranici 20°C a menej. Naviac vo veľa prípadoch došlo k zrušeniu sušiarní. Začali sme vypranú bielizeň sušiť v bytoch. Všetky tieto kroky v jednom celku predstavujú významné zvýšenie vzdušnej vlhkosti v našich bytoch.

Platí jedno pravidlo, ktoré sme sa učili niekedy v ôsmej triede základnej školy. Čím vyššia hodnota relatívnej vlhkosti, tým vyššia hodnota rosného bodu, pri danom atmosferickom tlaku. A problém je známy.

Jednotlivými krokmi sme zvýšili relatívnu vlhkosť v bytoch, zmenili hodnotu rosného bodu, znížili teplotu v miestnostiach, resp. zmenili mikroklimatické podmienky. Rosný bod sa mení s teplotou v miestnosti – ľudia si nevyregulujú vykurovaciu sústavu a následne prekurujú byty. Pri 50% relatívnej vlhkosti (RH) a 20°C bude rosný bod napr. už pri cca 13°C, pri 50% RH a 25°C už pri cca 20°C (a teplota 20°C na stene je častá). Týmito zmenami dochádza k tomu, že pary kondenzujú a kondenzujú, vlhkosť pribúda, plesniam sa darí.

Za pätnásť rokov, kedy sa problematikou bytových domov zaoberám, som zistil, že problémy vlhkosti a plesní sa vyskytujú predovšetkým v prípadoch kedy:

  • Vymenili sa okná a nebolo zateplené. Zvýšením vnútornej vlhkosti sa spôsobí, že voda kondenzuje priamo v miestach najväčších tepelných strát budovy – kúty, okolie rámu okien. Táto situácia je najčastejšia.
  • Vymenili sa okná a následne bola zateplená fasáda. Nadväzne niektorí užívatelia výrazne zmenili teplotu v byte. V týchto bytoch začali problémy s vlhkosťou (nezávisí, aký typ zatepľovacieho materiálu bol použitý).
  • Súčasne sa vymenili okná aj zateplili fasádu. Niektorí obyvatelia prestali vetrať, resp. nezačali, pretože pôvodné okná v mnohých prípadoch zabezpečovali prirodzenú výmenu vzduchu.
  • Vymenili sa okná aj zateplili fasádu, to však bolo nedostatočné. Predovšetkým z dôvodu „šetrenia finančných prostriedkov“.
  • Došlo ku kombináciám vyššie uvedených situácií.

Za vlhkosť resp. za mokré steny a na nich rastúce plesne nemôže ani okno ani polystyrén. Ide o jav, ktorý si vo väčšine prípadov spôsobujeme sami. Veľmi často si totiž neuvedomujeme, že rozsiahlejšou opravou, medzi ktoré výmena okien a zateplenie jednoznačne patrí, výrazne zmeníme vlastnosti celého domu, a tým musíme prispôsobiť jeho používanie.

Ochladzovaný kút v tepelnom spektre

Kriticky chladný priestor v okolí okna

Ukážka odmeranej povrchové vlhkosti všetky odtiene červenej predstavujú nadkritickou vlhkosť:

zdroj : http://ezin-sprava-domu-2.prenasdom.sk/